Budúcnosť sa seje dnes

Keď dnes vidím dieťa, ktoré má voľnú chvíľu, reakcia dospelých býva často veľmi rýchla. Pustíme rozprávku, podáme mobil, ponúkneme ďalšiu aktivitu alebo presunieme dieťa na ďalší krúžok. Robíme to s dobrým úmyslom. Chceme, aby sa nenudilo a aby sa rozvíjalo. Možno však tým deťom niekedy berieme niečo dôležité a to priestor, v ktorom sa učia vymýšľať vlastnú činnosť.

Nuda nemá dobré meno. Spája sa s nečinnosťou, lenivosťou a nepokojom. Psychológia ju opisuje ako stav, keď človek chce robiť niečo zmysluplné, ale nedokáže nájsť činnosť, ktorá by ho zaujala. Zároveň však výskumníci upozorňujú, že práve schopnosť prekonať nudu a premeniť ju na vlastnú aktivitu môže byť pre vývin veľmi dôležitá.
Inými slovami nuda nie je cieľ, ale môže byť začiatkom hry, tvorivosti a premýšľania.

Z neurofyziologického hľadiska je proces nudy zaujímavý. Keď človek nie je úplne zamestnaný vonkajšou úlohou, aktivuje sa v mozgu tzv. default mode network – sieť oblastí spojená s predstavivosťou, pamäťou a vnútorným premýšľaním. Mozog teda nie je vypnutý. Pracuje smerom dovnútra, t. j. spája skúsenosti, vytvára predstavy a hľadá nové nápady.

Pre deti je to mimoriadne dôležité. Keď nemajú pripravený podnet zvonka, musia urobiť vnútorný krok samy: niečo si predstaviť, vymyslieť alebo začať. Práve tak sa rozvíjajú exekutívne funkcie mozgu: schopnosť plánovať, regulovať pozornosť a riadiť vlastné správanie. Výskumy dokonca naznačujú, že deti, ktoré majú viac času na menej štruktúrované aktivity, vykazujú lepšiu schopnosť samostatne riadiť svoje správanie.

Detstvo kedysi a dnes …
Ak sa pozrieme o jednu alebo dve generácie späť, detstvo vyzeralo inak. Deti narodené napríklad v 50. alebo 60. rokoch minulého storočia mali oveľa menej organizovaného času. Po škole išli von a jednoducho sa hrali. Často bez presného plánu a bez pripraveného programu. Stavali bunkre, liezli po stromoch, jazdili na bicykli a vymýšľali vlastné hry. Nie preto, že by to bolo pedagogicky plánované, ale preto, že nemali pripravený program na každú hodinu dňa. Práve v takomto priestore vznikala spontánna hra, tvorivosť a schopnosť organizovať vlastnú činnosť.

Dnes je detský deň často iný. Po škole nasledujú krúžky, tréningy, jazykové kurzy alebo organizované aktivity. Medzi tým domáce úlohy a neraz aj čas pri obrazovkách. Deň je zaplnený a program pripravený. Voľného času je menej. Na prvý pohľad to vyzerá ako výhoda. Dieťa má veľa podnetov a možností rozvoja. Problém však môže vzniknúť vtedy, keď sa vytráca priestor pre spontánnu iniciatívu.

Prečo môže byť nuda užitočná?
Krátke obdobia nudy môžu deti naučiť niekoľko dôležitých vecí: vydržať chvíľu nepohodlia, hľadať vlastnú činnosť, rozvíjať predstavivosť, začať aktivitu bez pokynov zvonka, organizovať vlastnú hru.
Odborníci upozorňujú, že voľná hra podporuje plánovanie, sociálne zručnosti, reguláciu emócií aj jazykový vývin. Inými slovami by sa dalo povedať, že mozog sa učí aj vtedy, keď sa zdá, že sa nič nedeje.

Nuda v digitálnej dobe …
Dnes má nuda ešte jednu zvláštnu vlastnosť. Dá sa veľmi rýchlo odstrániť. Stačí mobil alebo tablet a mozog okamžite dostane nový podnet. Výskumy však naznačujú, že digitálne médiá môžu nudu skôr potláčať než riešiť. Podnety prichádzajú rýchlo a bez námahy, takže mozog si menej trénuje schopnosť vytvoriť aktivitu sám.

Možno by sme sa preto mali na nudu pozerať TROCHA INAK. Nie ako na problém, ktorý treba okamžite vyriešiť. Ale ako na krátky priestor, z ktorého môže vzniknúť niečo nové. Keď dieťa povie: „Ja sa nudím“, niekedy to môže byť začiatok hry, ktorú ešte len objaví. A práve v takých chvíľach sa môže začať rozvíjať jedna z dôležitých schopností detského mozgu a to schopnosť samostatne iniciovať činnosť a hľadať vlastné riešenia.