Budúcnosť sa seje dnes

Úcta k autoritám sa nestráca zo dňa na deň. Nestratí sa preto, že by ľudia zrazu prestali rešpektovať vzdelanie, funkciu alebo spoločenské postavenie. Stráca sa pomaly vo chvíli, keď sa autorita prestane správať tak, aby bola hodná dôvery.

Lekár, učiteľ, právnik či verejný činiteľ kedysi nepredstavovali iba povolanie. Predstavovali určitý morálny záväzok. Spoločnosť od nich očakávala nielen odbornosť, ale aj rozvahu, zodpovednosť, kultúru prejavu a schopnosť niesť váhu svojho postavenia. Autorita nebola len titulom. Bola spojená s charakterom.

Dnes sa však čoraz častejšie ukazuje, že samotná funkcia už nestačí. Ľudia nie sú ochotní rešpektovať niekoho len preto, že sedí na významnom mieste, má pred menom titul alebo rozhoduje o iných. Rešpekt nevzniká z moci. Vzniká z dôvery.

Psychologicky je to pochopiteľné. Človek dôveruje autorite vtedy, keď ju vníma ako odbornú, spravodlivú a morálne čitateľnú. Ak však autorita pôsobí povýšenecky, nekompetentne, účelovo alebo bez etických hraníc, prestáva byť oporou a stáva sa len nositeľom funkcie.

A to je zásadný rozdiel.

Spoločnosť nepotrebuje autority, ktoré si vyžadujú rešpekt hlasom, titulom alebo mocou. Potrebuje autority, ktoré si ho zaslúžia správaním. Pretože úcta sa nedá nariadiť. Dá sa iba vyvolať tým, že človek dlhodobo koná odborne, slušne a zodpovedne.

Možno teda nežijeme v čase, keď ľudia prestali rešpektovať autority.

Možno žijeme v čase, keď ľudia prestali rešpektovať prázdne autority.

—
Mária Zimová
autorka Vizuálnej techniky učenia | ZIMOVA SYSTEM