Pôda a detský mozog

Keď sa dieťa dotýka pôdy, zapája omnoho viac než len ruky. Aktivuje sa sieť zmyslov, regulácia organizmu aj mechanizmy učenia. Pôda môže byť jedným z najprirodzenejších stimulov pre vyvíjajúci sa mozog.

Keď sa dieťa hrá v pôde, väčšina dospelých vidí špinavé ruky a oblečenie. Ja v tom vidím niečo iné, vidím multisenzorický dialóg medzi prírodou a mozgom. Vidím proces učenia, ktorý prebieha hlbšie, než si často uvedomujeme.

Pôda nie je len hmota pod nohami. Je to biologicky živé prostredie, plné mikroorganizmov, štruktúr, vôní a textúr. Keď sa jej dieťa dotýka, presýpa ju, buduje z nej tvary, zapája súčasne hmat, zrak, rovnováhu, pohyb aj čuch. Mozog spracúva tieto podnety naraz a vytvára hustú sieť prepojení. Mozog sa učí najlepšie vtedy, keď zapája viac zmyslov naraz a keď si nové poznatky spája s reálnou skúsenosťou.

Moderný výskum čoraz jasnejšie poukazuje na úzke prepojenie medzi mikrobiómom, imunitným systémom a mozgom. Biologická rozmanitosť prostredia, s ktorou sa dieťa stretáva, môže podporovať regulačné mechanizmy organizmu a prispievať k jeho vnútornej stabilite. Dieťa, ktorého organizmus funguje vyvážene, sa spravidla dokáže lepšie sústrediť, reaguje pokojnejšie a efektívnejšie spracúva nové podnety a informácie.

Rovnako vieme, že prírodné prostredie obnovuje pozornosť. Pobyt vonku znižuje mentálnu únavu, podporuje koncentráciu a pomáha deťom stabilizovať správanie. Hra s pôdou je pritom aktívna, plná pohybu a vyžaduje plánovanie, silu a koordináciu. Aktivuje exekutívne funkcie mozgu, t. j. schopnosť riadiť vlastné konanie, vytrvať, dokončiť úlohu. To všetko sú základy úspešného učenia.

Preto sa na kontakt dieťaťa s pôdou pozerám ako na prirodzenú súčasť multisenzorického učenia. Multisenzorické učenie nevzniká iba pri didaktickej pomôcke. Začína sa v realite a to dotykom, pohybom a skúmaním.

Nejde o romantizovanie „špinavého detstva“, ale o návrat k biologicky prirodzenému prostrediu, ktoré je s vývinom detského mozgu hlboko prepojené. V dobe, keď deti trávia čoraz viac času v interiéri a pri obrazovkách, je obyčajná hra v pieskovisku a s hlinou možno jedným z najjednoduchších a zároveň najhlbších stimulov pre zdravý vývin.
Možno by sme sa mali prestať pýtať, či je pôda špinavá. A začať sa pýtať, čo všetko sa v nej pre detský mozog skrýva.



Mária Zimová
autorka Vizuálnej techniky učenia | ZIMOVA SYSTEM


Keď sa norma stane výnimočnosťou

07.07.2026

Dnes je veľmi jednoduché byť výnimoční?!Stačí byť zodpovední a spoľahliví. A práve v tom je problém. To, čo malo byť samozrejmosťou, sa dnes začína vnímať ako nadštandard. Prísť načas. Dodržať slovo. Prevziať zodpovednosť. Nesklamať dôveru … Kedysi to bol základ slušnosti. Dnes je to konkurenčná výhoda. Nie preto, že by spoľahliví ľudia boli [...]

Autorita bez charakteru je iba funkcia

01.07.2026

Úcta k autoritám sa nestráca zo dňa na deň. Nestratí sa preto, že by ľudia zrazu prestali rešpektovať vzdelanie, funkciu alebo spoločenské postavenie. Stráca sa pomaly vo chvíli, keď sa autorita prestane správať tak, aby bola hodná dôvery. Lekár, učiteľ, právnik či verejný činiteľ kedysi nepredstavovali iba povolanie. Predstavovali určitý morálny záväzok. [...]

Keď sa arogancia vydáva za úprimnosť

23.06.2026

„Ja som len priamy človek.“ Táto veta môže byť prejavom otvorenosti. Niekedy je však iba elegantným ospravedlnením hrubosti. Priamosť pomenúva problém jasne. Arogancia znevažuje človeka. Úprimnosť môže byť nepríjemná, ale nepotrebuje ponižovanie, pohŕdavý tón ani demonštráciu nadradenosti. Vo chvíli, keď niekto druhému odopiera rešpekt a následne to nazve [...]

Mária Zimová

„Ak učíme po starom, aj keď poznáme lepší spôsob, je to akoby sme držali kľúč od poznania, no nechali dvere zatvorené pred všetkými deťmi, ktoré na ne klopú.“

Štatistiky blogu

Počet článkov: 19
Celková čítanosť: 16914x
Priemerná čítanosť článkov: 890x

Autor blogu

Kategórie