Zlo nezačína víťaziť vo chvíli, keď sa narodí. Začína víťaziť vo chvíli, keď sa prestane báť následkov.
Niektoré rozprávkové vety v sebe nesú viac životnej múdrosti než mnohé odborné knihy.
Jednou z nich je aj známy záverečný výrok z rozprávky S čerty nejsou žerty:
„Nikdy nedělá dobře, když si někdo může myslet, že zlo zůstane nepotrestáno.“
Na prvý pohľad ide o jednoduchú vetu. V skutočnosti však hovorí o jednom zo základných princípov fungujúcej spoločnosti.
Najväčším problémom totiž nie je samotné zlo. Nebezpečný je okamih, keď zlo získa presvedčenie, že môže konať bez následkov. Že pravidlá platia len pre niektorých. Že poctivosť je slabosť a nespravodlivosť výhoda.
Práve vtedy sa začína oslabovať dôvera. Dôvera v spravodlivosť. Dôvera v pravidlá.
Táto rozprávková veta preto nie je len o čertoch. Je o ľuďoch. O spoločnosti. O hranici medzi tým, čo sme ochotní tolerovať, a tým, čo už ohrozuje spoločné hodnoty.
Pretože spravodlivosť nie je len o treste. Je predovšetkým o tom, aby ľudia nemuseli žiť s pocitom, že zlo sa vypláca.
A možno práve preto si túto vetu pamätáme dodnes. Nie preto, že zaznela v rozprávke. Ale preto, že v sebe nesie pravdu, ktorá nestarne.
Pred viac ako 2 500 rokmi sa perzský kráľ Kambýses II. stretol s problémom, ktorý spoločnosť trápi dodnes: s korupciou. Podľa historických záznamov zistil, že sudca Sisamnés prijal úplatok a pri rozhodovaní súdneho sporu sa priklonil na stranu, ktorá mu priniesla osobný prospech. Nešlo len o porušenie zákona. V očiach panovníka išlo o zradu samotnej spravodlivosti. Trest, [...]
Trvať na tom, aby si dieťa ráno ustlalo posteľ, nie je zbytočná prísnosť. Je to nenápadná lekcia života. Na prvý pohľad ide o maličkosť. Perina, vankúš, pár minút ráno. Lenže dieťa sa pri tom neučí iba upratať posteľ. Učí sa, že poriadok nevzniká sám od seba. Že povinnosti sa neplnia len vtedy, keď sa nám chce. A že zodpovednosť sa začína vo vlastnom [...]
„Materinské srdce a materinské mlieko nič na svete nenahradí.“ Túto vetu mi raz povedala jedna múdra žena. Nikdy na ňu nezabudnem. Bola to neobyčajná žena a celkom obyčajná veta. No práve v tej obyčajnosti bola ukrytá hĺbka, ktorá sa nedá naučiť z kníh. Bola v nej múdrosť ženy, skúsenosť materstva aj tichá múdrosť našich predkov. Hovorí o niečom, čo sa nedá [...]
„Ak učíme po starom, aj keď poznáme lepší spôsob, je to akoby sme držali kľúč od poznania, no nechali dvere zatvorené pred všetkými deťmi, ktoré na ne klopú.“
Štatistiky blogu
Počet článkov: 16
Celková čítanosť: 14320x
Priemerná čítanosť článkov: 895x
v kapitalistickej demokracii žiaľ je zlom... ...
Celá debata | RSS tejto debaty