Budúcnosť sa seje dnes

O kritickom myslení dnes počúvame takmer všade. Na konferenciách, v médiách, v školstve, v diskusiách o budúcnosti spoločnosti. Hovoríme, že chceme deti naučiť kriticky myslieť. Že nemajú informácie iba prijímať, ale majú sa pýtať, overovať, porovnávať, argumentovať a vytvárať si vlastný názor.

Znie to výborne.

Otázkou však je, ako veľmi sme na kritické myslenie pripravení vtedy, keď sa netýka iba abstraktnej diskusie, ale nás samotných.

Kritické myslenie totiž nie je len schopnosť odhaliť nepravdivú informáciu na internete. Je to aj odvaha položiť slušnú, ale nepríjemnú otázku. Požiadať o vysvetlenie rozhodnutia. Upozorniť na rozpor. Overiť si tvrdenie. Nesúhlasiť s autoritou, ak na to existujú vecné dôvody. Alebo si jednoducho obhájiť svoje právo.

A práve tu sa niekedy ukazuje zaujímavý paradox.

Kým je kritické myslenie témou prednášky, takmer všetci sa na jeho význame zhodneme. Keď sa však objaví v reálnom živote a smeruje k nášmu rozhodnutiu, našej práci či našej autorite, môže začať byť nepohodlné.

Človek, ktorý sa pýta, môže byť zrazu vnímaný ako „problémový“. Ten, kto žiada argumenty, ako „konfliktný“. A človek, ktorý si dovolí nesúhlasiť, ako niekto, kto „zbytočne komplikuje situáciu“.

Pritom práve schopnosť zniesť vecnú otázku je možno jednou z najlepších skúšok toho, či kritické myslenie naozaj podporujeme.

A nezáleží pritom na počte titulov pred alebo za menom. Vzdelanie môže človeku poskytnúť množstvo vedomostí, ale schopnosť prijať oprávnenú otázku, pracovať s nesúhlasom a pripustiť možnosť vlastného omylu je celkom iná „káva“.

Skutočné kritické myslenie navyše neznamená automaticky všetko spochybňovať. Neznamená byť proti všetkému, ani za každú cenu hľadať chybu. Znamená pýtať sa na dôvody, pracovať s faktami, rozlišovať medzi názorom a dôkazom a čo býva možno najťažšie, byť pripravený zmeniť aj vlastný názor, ak sa ukáže, že argumenty hovoria inak.

Preto možno nie je najdôležitejšia otázka, či naša spoločnosť potrebuje kriticky mysliacich ľudí. Samozrejme, že ich potrebuje.

Zaujímavejšia otázka je: „Sme pripravení prijať kritické myslenie aj vtedy, keď jeho otázky smerujú k nám?“

Pretože kritické myslenie je veľmi príjemná hodnota, kým zostáva napísaná v programe konferencie.

Avšak jeho skutočná hodnota sa ukáže až vo chvíli, keď niekto zdvorilo zdvihne ruku a povie: „Môžete mi, prosím, vysvetliť prečo … ?“




—
Mária Zimová
autorka Vizuálnej techniky učenia | ZIMOVA SYSTEM