Ráno sa dieťa neučí iba upratať posteľ. Učí sa prekonať pohodlnosť, dokončiť malú povinnosť a začať deň vlastným rozhodnutím. Práve v takýchto nenápadných chvíľach sa rodí sebadisciplína.
Trvať na tom, aby si dieťa ráno ustlalo posteľ, nie je zbytočná prísnosť. Je to nenápadná lekcia života.
Na prvý pohľad ide o maličkosť. Perina, vankúš, pár minút ráno. Lenže dieťa sa pri tom neučí iba upratať posteľ. Učí sa, že poriadok nevzniká sám od seba. Že povinnosti sa neplnia len vtedy, keď sa nám chce. A že zodpovednosť sa začína vo vlastnom priestore.
Práve malé návyky majú veľkú silu, pretože sa opakujú každý deň. Dieťa si cez ne vytvára vnútorný postoj: dokážem začať, dokážem dokončiť, dokážem urobiť správnu vec aj bez odmeny a kontroly.
Ak rodič na takýchto maličkostiach netrvá, dieťa sa nenápadne učí, že malé povinnosti nemajú význam. Ak však rodič dôsledne, pokojne a bez zbytočného kriku trvá na tom, že posteľ sa ráno ustelie, dieťa dostáva jednoduchý odkaz, že jeho priestor je jeho zodpovednosť.
A to je oveľa viac než uprataná izba. Každodenné ustielanie postele je odrazom disciplíny, vôle, návyku a zodpovednosti.
Je to prvý tréning sebadisciplíny. Tej vnútornej sily, ktorá neskôr rozhoduje o tom, či človek vytrvá, dokončí začaté veci a dokáže si usporiadať nielen izbu, ale aj vlastný život.
„Materinské srdce a materinské mlieko nič na svete nenahradí.“ Túto vetu mi raz povedala jedna múdra žena. Nikdy na ňu nezabudnem. Bola to neobyčajná žena a celkom obyčajná veta. No práve v tej obyčajnosti bola ukrytá hĺbka, ktorá sa nedá naučiť z kníh. Bola v nej múdrosť ženy, skúsenosť materstva aj tichá múdrosť našich predkov. Hovorí o niečom, čo sa nedá [...]
Keď chcete zničiť svoje dieťa, dajte mu všetko.Je to prehnané?Alebo opis reality, ktorú čoraz častejšie vidíme okolo seba? Čo sa stane s človekom, ktorému rodičia celý život odstraňujú prekážky? Keď zaňho riešia problémy, perú, varia, vozia, vybavujú a robia to aj v čase, keď je už dávno dospelý? Keď aj v ich dôchodkovom veku zostáva „dieťaťom“, [...]
Prečo máme pocit, že láskavosť z bežného života mizne? Že si ľudia menej pomáhajú, menej sa počúvajú, menej si všímajú jeden druhého? A potom prídu príbehy, ktoré znejú takmer neuveriteľne. Príbehy ľudí, ktorí prežili vojnu či extrémne ťažké časy. Hovoria, že práve vtedy sa medzi ľuďmi dialo niečo zvláštne. Tí, ktorí sa predtým nemali radi, si začali [...]
„Ak učíme po starom, aj keď poznáme lepší spôsob, je to akoby sme držali kľúč od poznania, no nechali dvere zatvorené pred všetkými deťmi, ktoré na ne klopú.“
Štatistiky blogu
Počet článkov: 14
Celková čítanosť: 11314x
Priemerná čítanosť článkov: 808x
Celá debata | RSS tejto debaty