Budúcnosť sa seje dnes

Keď chcete zničiť svoje dieťa, dajte mu všetko.
Je to prehnané?
Alebo opis reality, ktorú čoraz častejšie vidíme okolo seba?

Čo sa stane s človekom, ktorému rodičia celý život odstraňujú prekážky? Keď zaňho riešia problémy, perú, varia, vozia, vybavujú  a robia to aj v čase, keď je už dávno dospelý? Keď aj v ich dôchodkovom veku zostáva „dieťaťom“, ktoré je obsluhované, chránené a zbavené zodpovednosti?

Vyrastie z neho sebavedomý človek?

Alebo človek, ktorý očakáva, že sa oňho život postará rovnako, ako sa oňho starali rodičia?

Psychológia upozorňuje na jednoduchý, no tvrdý princíp: čo človek nemusí robiť, to sa nenaučí.
A čo sa nenaučí v pravý čas, to neskôr často chýba.

Bez skúsenosti so zodpovednosťou nevzniká samostatnosť. Bez stretu s dôsledkami nevzniká sebareflexia. Bez námahy nevzniká rešpekt ani k práci, ani k druhým, ani k vlastným rodičom.

A tak sa môže stať zvláštny paradox.

Rodičia starnú. Ich sily ubúdajú. No namiesto toho, aby sa roly prirodzene otočili, pokračujú v službe. Varí sa, perie sa, vozí sa, rieši sa, no tentoraz už nielen pre dospelé dieťa, ale aj pre jeho deti.

A dospelý človek?

Zvykne si.

Na komfort. Na samozrejmosť. Na to, že niekto iný zabezpečuje jeho život.

A niekedy príde moment, ktorý bolí najviac.

Nie je to únava rodiča.

Ale postoj dieťaťa.

Keď ten, komu bolo dané všetko, nedokáže vidieť hodnotu toho, čo dostáva. Keď sa pomoc mení na nárok. Keď v jeho slovách zaznieva podráždenosť, výčitka, dokonca pohŕdanie. Keď rodič, ktorý celý život dával, počuje, že je „starý“, „ničomu nerozumie“ alebo „už nevládze chápať svet“.

Ako je to možné?

Nie je to nedostatok lásky.

Je to dôsledok jej nesprávneho použitia.

Ak dieťa nikdy nemuselo niesť zodpovednosť, nevytvorí si k nej vzťah. Ak nikdy nemuselo dávať, nenaučí sa vnímať, čo znamená prijímať. A ak bolo všetko samozrejmé, aj rodič sa môže stať samozrejmosťou.

A potom prichádza otázka, ktorá nie je jednoduchá:

Kde bola hranica?

Kedy sa pomoc zmenila na službu?
A kedy sa pomoc zmenila na prekážku, ktorá mu zabránila postaviť sa na vlastné nohy?

Možno problém nezačína v dospelosti.

Možno začína oveľa skôr.

V rozhodnutiach, ktoré vyzerajú ako láskavé, ale v skutočnosti berú dieťaťu možnosť vyrásť.

A možno najťažšia rodičovská úloha nie je dať dieťaťu všetko.

Ale vedieť, kedy prestať dávať.